Bol to vtedy naozaj krásny slnečný deň. Vtáčiky štebotali, vetrík pofukoval a ja som bol spoločne s mojím tímom opäť nasadený na sledovanie miestnej kriminálnej skupiny, ktorá dlhodobo ilegálne obchodovala s drogami a narkotikami rozličného typu. Našou úlohou bolo zaistiť dôkazový materiál, ktorý by túto skupinu usvedčil z vykonávania predmetnej trestnej činnosti. Celá operácia trvala viac než štyri mesiace a počas jej trvania bolo zatknutých viac ako tridsať osôb. Vyvrcholením celej akcie bolo zadržanie bossa tejto organizovanej skupiny, ktorý bol dokonca v tom čase považovaný za drogového kráľa tunajšieho podsvetia. Teraz sa však vrátim k spomínanému dňu, kedy prebehlo zatknutie už spomínaného vysokopostaveného člena mafie.

               Bolo krátko pred obedom, keď sme sa konečne po troch týždňoch intenzívneho sledovania dotyčnej osoby dočkali jej stretnutia s ďalším významným obchodníkom s drogami, ktorý dlhodobo zabezpečoval dovoz pervitínu z Mexika na Slovensko. Sledované osoby sedeli v luxusnej reštaurácii na námestí a popri obede dohadovali budúce kšefty. Spoločne s mojím tímom som sedel v šedej dodávke typu Ford Transit a z bezpečnej vzdialenosti sme spoločne pozorovali udalosti, ktoré sa odohrávajú v priľahlej reštaurácii.

„Hmm, páni sú asi vegetariáni, keď z kuracieho vývaru obaja vyberajú kúsky mäsa,“ dodal s úsmevom náš ajťák, pričom pozorne monitoroval pomocou kamier a zvukových záznamníkov situáciu vo vnútri objektu.

Na to šofér našej mobilnej zásahovej jednotky poznamenal: „Len nech si užívajú posledné jedlo na slobode. V lochu budú mať maximálne tak vodu s bujónom a o mäse v polievke sa im bude môcť len snívať.“

               Je dôležité poznamenať, že v  reštaurácii máme dvoch agentov, ktorí nám pomocou neviditeľných špičkových nahrávacích a vysielacích zariadení zabezpečujú prenos obrazu a zvuku. Všetci nedočkavo čakáme na moment, keď dôjde k uzatvoreniu kšeftu a my tak budeme mať usvedčujúci materiál, potrebný k ich odsúdeniu. Popri tom si poslednýkrát svedomito prechádzame plán blížiaceho sa zásahu.

„Sýkorkám práve dorazilo zrno,“ zahlásila naša terénna agentka, ktorá sedí celý čas za stolom oproti našim cieľom.

„Rozumiem,“ zahlásil som do vysielačky a netrpezlivo som čakal na vhodný čas na zákrok.

               Páni sa očividne nikam neponáhľajú a s chuťou pomaly jedia vyprážané tofu ryžové gule, ktoré zapíjajú tureckou kávou.

„Fuj, ako môžu dať do úst taký humus?“ poznamenal náš anti-vegetariánsky a anti-vegánsky kolega.

            A potom to prišlo, znenazdajky si sledované osoby podali ruky a uzavreli dohodu o dodaní dvoch ton pervitínu. Viac som čakať nepotreboval a okamžite som vydal pokyn na ich zatknutie. Vybehol som s kolegami z dodávky a rozbehol som sa s celou zásahovou jednotkou rovno do predmetného objektu. Zásah prebehol bleskovo a o malú chvíľu už boli obe osoby v putách naložené v dodávke. Vodič hneď dupol na plyn a rýchlo sme uháňali na našu prísne tajnú základňu. Na základni chceme následne uzavrieť so zadržanými dohodu o spolupráci pri vyšetrovaní, aby sme tak mohli rozložiť aj kriminálnu skupinu operujúcu v Mexiku, ktorá pervitín na Slovensko dováža.

Vtom  režisér zvolal: „Máme to! Posledná scéna nášho filmu je natočená, teraz už stačí urobiť len postprodukciu a sme hotoví. Boli ste úžasní, ďakujem vám všetkým za vaše skvelé herecké výkony.“

               Nuž asi ťa teraz sklamem, no tajným agentom som bol žiaľ doposiaľ iba vo filme. Celý tento príbeh je vlastne iba opisom záverečnej časti filmu, v ktorom som si v mladosti zahral hlavnú rolu. Teraz si už síce s kamarátmi užívam dôchodok na odľahlej oáze v Maroku, no tajného agenta by som si veľmi rád zahral aj teraz. Veď ani Daniel Craig nebol najmladší, keď natáčal Jamesa Bonda, no nie? Verím, že aj v tomto príbehu si sa o mne dozvedel niečo nové a opäť som ťa prekvapil. Ak ťa zaujíma, čo všetko okrem herectva ešte ovládam, tak určite čítaj moju knihu ďalej. V ďalšom príbehu sa napríklad dozvieš, prečo je likvidácia pervitínu veľmi náročná a nákladná. Prajem ti veľa chuti do čítania.

Autor: Jaroslav Melega

                Každý človek je od malička obdarený schopnosťou snívať. Snívame o drahých autách, domoch, luxusných dovolenkách, dobrej práci a v neposlednom rade o šťastnej zdravej rodine, ktorú si raz s naším vysneným partnerom založíme. Naše sny sa s odstupom času stávajú našimi cieľmi, a ak ide všetko, tak ako má, tak následne aj realitou. O tom, že premenenie našich snov na skutočnosť nás urobí šťastnými, niet pochýb. Čo však v prípade, ak sa nám to nepodarí a ostaneme zo seba sklamaní? Možno ste zaznamenali, že tak ako my a všetko naokolo, tak aj naše sny sa časom menia, teda aby som bol presný, exponenciálne upadajú so zvyšujúcim sa vekom. Je normálne, že nie z každého bude milionár, aj keď sa tak možno ako malý videl. Rovnako je v poriadku, ak sa nám nepodarí splniť si všetky svoje sny, pretože by to znamenalo, že sa už nemáme kde posúvať a nemáme kam napredovať. Určite však nie je v poriadku, ak sa kvôli sklamaniu z nenaplneného cieľa do seba uzavrieme, upadneme do silných depresií a prestaneme snívať. Je preto veľmi dôležité vedieť rozlišovať podstatné veci od tých nepodstatných, ktoré nijako neovplyvníme. Taktiež je dôležité dávať si realizovateľné ciele, ktoré aj v skutočnosti vieme splniť. Vyhneme sa tak zbytočnému sklamaniu.

                Osobne si myslím, že väčšina, nie len mladých ľudí, sa v súčasnosti slepo ženie za úspechom a predovšetkým za peniazmi. Z peňazí sa žiaľ stal kvantifikátor toho, akí úspešní sme, čo považujem za veľmi smutné. Hovorí sa, že za peniaze si nemôžeme kúpiť šťastie, no môžeme byť šťastní bez nich? Ten, kto tvrdí že áno, buď žije niekde v ,,oblakoch” alebo sa proste uspokojil s podpriemerným materiálnym zabezpečením svojho života. Je úplne pochopiteľné, že moderný človek nemôže bez peňazí myslieť pozitívne. Zostatok na jeho bankovom účte mu totiž jednoducho nedá spať. Žiaľ s odstupom času sa s touto skutočnosťou zmieri a príjme fakt, že peniaze nie sú dôležité a radšej bude naďalej žiť ako doteraz, pretože to je takto preňho skrátka jednoduchšie. Samozrejme česť výnimkám. Presne to je ten zlomový okamih, kedy sa z neho stáva negatívne zmýšľajúci človek, plný sklamania a mnohokrát aj závisti.

                Je veľmi dôležité ísť si za svojimi snami a nebáť sa urobiť všetko, čo bude v našich silách pre ich naplnenie. Ten pocit, kedy si splníme sen bude s určitosťou stáť za všetku vynaloženú energiu. Práve strach z opustenia komfortnej zóny je najväčším ničiteľom snov. Preto sa nikdy nebojte postaviť na odpor väčšine a bojujte za svoje sny, pričom sa malými krôčikmi neustále približujte k naplneniu svojich cieľov. Ak by som mal vybrať jednu vlastnosť, ktorú na ľuďoch najviac neznášam, tak by to bola neschopnosť rozvinúť svoj potenciál. Od malička sa preto snažím robiť maximum pre osobný rozvoj a osobnostný rast. Jedna vedecká štúdia dokonca tvrdí, že šanca zmeniť svoj život k lepšiemu sa nám naskytá len dvakrát za život, tak ich nepremárnime.

                Pri dosahovaní cieľov, však musíme myslieť aj na to, že naše telá nie sú stroje, ktoré dokážu pracovať nonstop. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že prepracovanosť, stres, nedostatok spánku a v neposlednom rade málo oddychu priamo ohrozujú naše drahocenné zdravie. Každý z nás relaxuje trocha inak, no všetci sa snažíme v čase oddychu vypnúť od všetkých rušivých elementov vôkol nás. Nesmieme však zabúdať, že vo voľnom čase je rovnako potrebné nechať oddýchnuť aj našu myseľ, nie len naše telo. Osobne si myslím, že každý z nás vie, že oddych je veľmi dôležitý. Niektorým na neho len skrátka nezvýši čas, pretože nedokážu odhadnúť, koľko toho v skutočnosti zvládnu uniesť, čo je obrovská chyba v ich životospráve. Je veľmi dôležité vyhradiť si každý týždeň čas len na oddych, pretože oddýchnutí dosiahneme naše ciele oveľa skôr, ako keby sme mali byť vystresovaní z úplných maličkostí.

                Aj keď si len myslím, kam smeruje ľudstvo, tak som presvedčený, že určite nie do záhuby, čo si mnohí myslia. Situácia, ktorá nás všetkých v posledných mesiacoch zasiahla, nás veľa naučila. Ukázala nám, že ak treba, tak sa vieme všetci zomknúť a bojovať za spoločný cieľ, v tomto prípade za zdravie nás všetkých. Verím, že ak nám táto schopnosť ostane aj v budúcnosti a budeme k sebe všetci aspoň trocha ľudskí, tak spoločne ako ľudstvo s určitosťou zvládneme všetko. A čo sa týka toho, kam kráčam ja, tak to je pre mňa ešte stále jedna veľká záhada. Neviem, kde ma moja životná cesta dovedie, no viem, že urobím všetko preto, aby som bol prínosom pre našu spoločnosť a aby som bol šťastný s tými, ktorých nosím vo svojom srdci.

Autor: Jaroslav Melega