Každý človek je od malička obdarený schopnosťou snívať. Snívame o drahých autách, domoch, luxusných dovolenkách, dobrej práci a v neposlednom rade o šťastnej zdravej rodine, ktorú si raz s naším vysneným partnerom založíme. Naše sny sa s odstupom času stávajú našimi cieľmi, a ak ide všetko, tak ako má, tak následne aj realitou. O tom, že premenenie našich snov na skutočnosť nás urobí šťastnými, niet pochýb. Čo však v prípade, ak sa nám to nepodarí a ostaneme zo seba sklamaní? Možno ste zaznamenali, že tak ako my a všetko naokolo, tak aj naše sny sa časom menia, teda aby som bol presný, exponenciálne upadajú so zvyšujúcim sa vekom. Je normálne, že nie z každého bude milionár, aj keď sa tak možno ako malý videl. Rovnako je v poriadku, ak sa nám nepodarí splniť si všetky svoje sny, pretože by to znamenalo, že sa už nemáme kde posúvať a nemáme kam napredovať. Určite však nie je v poriadku, ak sa kvôli sklamaniu z nenaplneného cieľa do seba uzavrieme, upadneme do silných depresií a prestaneme snívať. Je preto veľmi dôležité vedieť rozlišovať podstatné veci od tých nepodstatných, ktoré nijako neovplyvníme. Taktiež je dôležité dávať si realizovateľné ciele, ktoré aj v skutočnosti vieme splniť. Vyhneme sa tak zbytočnému sklamaniu.

                Osobne si myslím, že väčšina, nie len mladých ľudí, sa v súčasnosti slepo ženie za úspechom a predovšetkým za peniazmi. Z peňazí sa žiaľ stal kvantifikátor toho, akí úspešní sme, čo považujem za veľmi smutné. Hovorí sa, že za peniaze si nemôžeme kúpiť šťastie, no môžeme byť šťastní bez nich? Ten, kto tvrdí že áno, buď žije niekde v ,,oblakoch” alebo sa proste uspokojil s podpriemerným materiálnym zabezpečením svojho života. Je úplne pochopiteľné, že moderný človek nemôže bez peňazí myslieť pozitívne. Zostatok na jeho bankovom účte mu totiž jednoducho nedá spať. Žiaľ s odstupom času sa s touto skutočnosťou zmieri a príjme fakt, že peniaze nie sú dôležité a radšej bude naďalej žiť ako doteraz, pretože to je takto preňho skrátka jednoduchšie. Samozrejme česť výnimkám. Presne to je ten zlomový okamih, kedy sa z neho stáva negatívne zmýšľajúci človek, plný sklamania a mnohokrát aj závisti.

                Je veľmi dôležité ísť si za svojimi snami a nebáť sa urobiť všetko, čo bude v našich silách pre ich naplnenie. Ten pocit, kedy si splníme sen bude s určitosťou stáť za všetku vynaloženú energiu. Práve strach z opustenia komfortnej zóny je najväčším ničiteľom snov. Preto sa nikdy nebojte postaviť na odpor väčšine a bojujte za svoje sny, pričom sa malými krôčikmi neustále približujte k naplneniu svojich cieľov. Ak by som mal vybrať jednu vlastnosť, ktorú na ľuďoch najviac neznášam, tak by to bola neschopnosť rozvinúť svoj potenciál. Od malička sa preto snažím robiť maximum pre osobný rozvoj a osobnostný rast. Jedna vedecká štúdia dokonca tvrdí, že šanca zmeniť svoj život k lepšiemu sa nám naskytá len dvakrát za život, tak ich nepremárnime.

                Pri dosahovaní cieľov, však musíme myslieť aj na to, že naše telá nie sú stroje, ktoré dokážu pracovať nonstop. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že prepracovanosť, stres, nedostatok spánku a v neposlednom rade málo oddychu priamo ohrozujú naše drahocenné zdravie. Každý z nás relaxuje trocha inak, no všetci sa snažíme v čase oddychu vypnúť od všetkých rušivých elementov vôkol nás. Nesmieme však zabúdať, že vo voľnom čase je rovnako potrebné nechať oddýchnuť aj našu myseľ, nie len naše telo. Osobne si myslím, že každý z nás vie, že oddych je veľmi dôležitý. Niektorým na neho len skrátka nezvýši čas, pretože nedokážu odhadnúť, koľko toho v skutočnosti zvládnu uniesť, čo je obrovská chyba v ich životospráve. Je veľmi dôležité vyhradiť si každý týždeň čas len na oddych, pretože oddýchnutí dosiahneme naše ciele oveľa skôr, ako keby sme mali byť vystresovaní z úplných maličkostí.

                Aj keď si len myslím, kam smeruje ľudstvo, tak som presvedčený, že určite nie do záhuby, čo si mnohí myslia. Situácia, ktorá nás všetkých v posledných mesiacoch zasiahla, nás veľa naučila. Ukázala nám, že ak treba, tak sa vieme všetci zomknúť a bojovať za spoločný cieľ, v tomto prípade za zdravie nás všetkých. Verím, že ak nám táto schopnosť ostane aj v budúcnosti a budeme k sebe všetci aspoň trocha ľudskí, tak spoločne ako ľudstvo s určitosťou zvládneme všetko. A čo sa týka toho, kam kráčam ja, tak to je pre mňa ešte stále jedna veľká záhada. Neviem, kde ma moja životná cesta dovedie, no viem, že urobím všetko preto, aby som bol prínosom pre našu spoločnosť a aby som bol šťastný s tými, ktorých nosím vo svojom srdci.

Autor: Jaroslav Melega

               Raní grécki filozofi sa vôbec ako prví hlbšie zaoberali otázkou nášho bytia, prírodných úkazov, existencie nášho sveta a celkovo sa snažili nájsť prvopočiatok nášho sveta. Rovnako ako dnes, aj názory vtedajších filozofov sa do istej miery líšili. Prvou gréckou školou, ktorá sa zaoberala filozofovaním, bola práve Milétska škola. Mileťania sa zaoberali fyzickými otázkami týkajúcich sa nášho sveta. Snažili sa vysvetliť z čoho je príroda, z čoho sú veci a akú majú povahu. Svet chápali ako živý organizmus, a preto sú často označovaní ako prírodní filozofi. Hľadali pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo, a na ktorú sa opäť všetko obráti. Ich teórie sú veľmi jednoduché a naivné. Za arché považovali jednotlivé prírodné živly.

               Zakladateľom Milátskej školy bol Táles, ktorý tvrdil, že svet vznikol z vody. Vodu považoval za blahodarnú tekutinu, bez ktorej by nič nemohlo existovať, a ktorá nikdy nevzniká ani nezaniká. Paradoxom však je, že samotnú podstatu vody ako základu všetkého nijako nevysvetlil. Tálesov žiak Anaximandros určil za prvopočiatok sveta niečo neobmedzené, neurčité, čo samo o sebe vecou nie je (apeirón). Podľa neho apeirón tvorí podstatu všetkých vecí, ktoré určitú dobu existujú a potom sa opäť menia na apeirón za trest, že sa stali vecami. Ďalším významným filozofom z Milátskej školy bol Anaximenes. On určil za prvopočiatok sveta vzduch. Anaximenes tvrdil, že ak sa vzduch zrieďuje stáva sa ohňom, ak naopak hustne stáva sa vetrom, ak ešte viac zhustne stáva sa mračnom, potom vodou, zemou, kameňom… Dokonca podľa neho vzduch tvorí aj bohov a božské veci.

               Ak sa dnes zamyslíme nad jednotlivými teóriami týchto filozofov, nie jednému z nás z toho príde do smiechu. Netreba však zabúdať, že cesta k poznatkom, ktoré dnes ovládame začala práve takýmito pre nás primitívnymi teóriami. Na druhej strane by sme sa možno mali zamyslieť nad tým, či sami neveríme v niečo, nad čím sa budú nasledujúce generácie smiať rovnako ako sa niektorí z nás smejú filozofom z Milátskej školy. Na záver by som už azda len dodal, že ak už má náš svet akýkoľvek význam, nikdy nás neprestane udivovať a ohromovať.

Autor: Jaroslav Melega

               Synonymický slovník slovenčiny definuje priateľa ako duchovne blízkeho človeka, ktorému môžeme dôverovať. Slovník slovenského jazyka zas označuje priateľa ako človeka, s ktorým nás spája vzájomná dôvera a náklonnosť. Osobne si myslím, že práve vzájomná dôvera by mala byť základom každého pevného priateľstva. Môžeme mať s niekým spoločné záujmy, či ciele, no pokiaľ tomu človeku nedôverujeme, nikdy pre nás nebude osobou, na ktorú sa obrátime v ťažkostiach.

               Skutočnému priateľovi nemusíme nič hovoriť, nemusíte sa pred ním na nič hrať, stačí, ak sa mu pozrieme do očí a okamžite z nás vyčíta, na čo myslíme, poprípade, čo nás trápi. Práve v blízkosti najlepších priateľoch pociťujeme, že je v poriadku byť citlivý, že je v poriadku cítiť sa inak a častokrát zvláštne, pretože v nich skrátka máme oporu a oni sú pri nás preto, lebo nás majú úprimne radi takých, akí naozaj sme.

               Každý z nás má sny, a každý z nás potrebuje niekoho, kto im bude veriť. Aj túto pozíciu častokrát okrem rodiny zastávajú aj naši najlepší priatelia, ktorí nám dodávajú chuť a silu na ich naplnenie. V porovnaní s niektorými síce sme rozdielni, máme opačné názory a možno aj odlišný pohľad na svet. Ale to kúzlo, keď sa s nimi rozprávame, častokrát aj o úplných nezmysloch, a oni nám rozumejú a chápu nás. To nám dodáva nejakú zvláštnu energiu a zároveň to v nás vyvoláva pocit pokoja. Tieto jednoduché okamihy dokážu zmeniť našu náladu k lepšiemu a vykúzliť nám úsmev na perách.

               Osobitú kapitolu tvoria falošní priatelia a bývalí priatelia, ktorí nás sklamali natoľko, že sa dnes na nich nedokážeme ani len pozrieť. Práve im nejde o naše šťastie, ale ich jediným cieľom je z nás vyťažiť čo najviac. Takýto ľudia sú zväčša zvnútra úplne prázdni, a preto nedokážu nič iné, iba sa priživovať na našich úspechoch. Našťastie pretvárka netrvá nikdy dlho a časom, každý jeden z nás ukáže svoju pravú tvár.

               Priateľstvo sa síce nedá chytiť ani počuť, no napriek tomu vieme, že existuje, pretože ho cítime. Ak už pre vás priateľstvo znamená čokoľvek, určite mi dáte za pravdu, že priatelia sú nám častokrát bližší ako rodina. Preto si ich vždy vyberajme opatrne. Skutoční priatelia by nám mali byť zrkadlom a tieňom zároveň. Lebo ako sa hovorí, zrkadlo ťa nikdy neklame a tieň ťa nikdy neopustí.

Autor: Jaroslav Melega